Na festival sa prihlásilo skoro dvadsa» súborov a po výbere dostalo jedenás» z nich pozvánku do sú»aľe. Okrem nich dostali od organizátorov pozvanie na festival dva slovenské, jeden poµský a jeden budapeątiansky súbor. Popri nich sa predstavil uľ hore spomenutý ví»azný súbor Jókaiho dní. Tým, ľe festival v roku 1999 vznikol pôvodne ako prehliadka dedinských divadelníkov, stále kladie dôraz na tradičné µudové divadelníctvo, na zachovanie dedinských tradícií a estrádu. Výberové kolo usporiadali na jar vo Veµkých Úµanoch, kde sa zúčastnilo osem súborov. Prácu najlepąích z týchto kategórií uznávajú zvláątnou cenou. V sú»aľnom programe festivalu boli najzaujímavejąie tri skupiny.

Hlavnú cenu festivalu dostal Medzibodroľský divadelný súbor (Bodrogközi Színjátszó Csoport) z Kráµovského Chlmca za predstavenie tragikomickej grotesky pod názvom Zázrak Györgya Schwajdu. Schwajdovým jazykom súbor hovoril ako svojím materinským, preto nie náhodou dostali ceny za najlepąie muľské a ľenské obsadenie, dokonca získali cenu spoločenskej poroty. Divadelná skupina z Nány v roku 2000 začala s estrádnym programom, ale po čase si vytvorila charakteristický ątýl a jazyk, ktorý hojne vyuľíva prostriedky frenetického humoru. Priviezla na scénu divadlo zabudnutého maďarského autora.

V hre Ferenca Herczega Opičie divadlo (Majomszínház) sa zaµúbi do opičieho mláďa»a (Mónika Kotrová dostala cenu za nejsµubnejąí talent) µuďské die»a, ale keď sa hlbąie spoznajú, opica sa rozhodne zosta» tým, čím sa narodila. Kulisy a herci, ktorí predvádzajú na scéne akrobatické kúsky, a nádherné kostýmy dokonale dotvárajú obrazový svet. Toto vąetko zabezpečilo skupine zvláątnu cenu a prácu reľisérky Márie Juhászovej ocenili hlavnou cenou za réľiu. Divadlo A?! (ÉS?!) z Novej Stráľe, ktoré po novom funguje aj pod menom Hornozemské osadnícke divadlo (Felvidéki Tanyaszínház), chce sa dosta» aj na tie najnedostupnejąie miesta. Prostredníctvom stredovekých komédií postavilo zrkadlo pred naąe namyslenosti a naničhodnosti.

Spomedzi ątudentských súborov NEFISZ zo Zemianskej Olče priviezol µudovú hru Gyulu Illyésa Snoriči (Tűvétevők), s mnoľstvom energie a hravos»ou. Od Močenčanov sme mohli vidie» muzikál Kniha dľungle, kde bola chvályhodná len snaha.

Spomedzi tradičných folkloristov, Somotorčania predstavili vinobranícku zábavu a Čečajovčania nás uviedli do tajov ąúpania kukurice a jej klebiet. Viničania priviezli hudobnú komédiu. Spomedzi estrádnych skupín Bezuzdní komedianti (Féktelen Komédiások) z Kráµovej nad Váhom, oproti predchádzajúcim rokom preąli viditeµným vývojom. ©ikovne zosúladili humorné scény s pesničkami a ani tradičný bruąný tanec nezostal bokom.

Z hos»ujúcich skupín pomocou Stromáčika z Banskej ©tiavnice sme mohli zaletie» do cirkusu, DS 23 z Moldavy nad Bodvou nám znovu objavil Ameriku, Gruppa Teatralna z poµských Pulaw prostredníctvom hudby, pantomímy a poézie nás vyzdvihla do transcendentálnych výąin a budapeątianske Wataridori zas v Cocteauovej tragédii Hrozní rodičia nás zasvätilo do hrôzostraąných tajov jednej rodiny. Na konci predstavenia vychádzal z hµadiska s plačom divák – táto tragédia sa stala aj jemu. I v tom je bolestné čaro divadla.

János Juhász Dósa

Javisko, 2007/1