Maďarskí ochotníci na Slovensku sa stretávali na Jókaiho dňoch v Komárne. Postúpiť z okresných a krajských výberových kôl na toto prestížne podujatie si vyžadovalo kvalitatívne náročnejší prístup k „robeniu“ divadla, navyše niektoré žánrové „odrody“ ako napr. komponované ľudové zvyklosti a hry, estrády, nebodaj operety boli priam nežiaduce až neexistujúce estetické a divadelné kategórie.

...a prišlo obdobie, keď z toho aspektu vnímania dedinské ochotnícke divadlo sťaby prestalo existovať – navonok. Ono totiž žilo i naďalej, avšak nemalo svoje fórum.

...a prišlo teda obdobie, keď členovia Združenia maďarských ochotníckych divadelníkov na Slovensku (neskôr Divadelnej spoločnosti Pódium) v snahe vyplniť vákuum a vytvoriť priestor pre spomínané divadelné alebo pódiové formácie, vymysleli festival dedinských divadiel. Autori zámeru sa nazdávali, že festival cielene situovaný do východoslovenského regiónu Slovenska, sa postupne udomácni v sieti celoslovenských festivalov a nadobudne svojský profil. Po prvom neúspšenom pokuse v Kráľovskom Chlmci sa festival presťahoval do Moldavy nad Bodvou, kde si našiel svoj domov vďaka nadšeným a odhodlaným domácim organizátorom.

...a prišlo konečne obdobie, keď ochotnícka divadelná obec dostala do vienka podujatie, kde išlo predovšetkým o pohodu a nefalšovanú domácku atmosféru, kde odborná porota „fungovala“ ako dobrý otecko a dobrá mamička, a kde predovšetkým šlo o účasť a radosť zo stretnutia s veľkou divadelnou rodinou a nie silou-mocou o víťazstvo a zbieranie trofejí. Prichádzali súbory, ktoré hrávali zaznávané estrády a operety, ľudové komédie, rozprávky, rôzne tradičné ľudové zvyklosti a hry, spevácke a tanečné kreácie, ale...

...prišlo ďalšie obdobie, keď sa na festivale objavili aj renomované divadelné súbory, držitelia ocenení a stáli účastníci Jókaiho dní, súbory s dlhoročnými divadelnými skúsenosťami a takmer profesionálnou vybavenosťou. V žiadnom prípade im nemožno zazlievať, že prevalcovali súbory, kvôli ktorým festival pôvodne vznikol, veď iba využili možnosť byť pri tom.

...v súčasnom období, presnejšie v novembri 2007, na IX. ročníku Celoslovenského divadelného festivalu Béniho Egressyho v Moldave nad Bodvou a Buzici sme tiež boli svedkami pódiovej rôznorodosti, žánrovej rozmanitosti a kvalitatívne neporovnateľných predstavení.

Súbor ľudových tradícií Kéknefelejcs (Nezábudka) zo Somotoru predviedol dramatizovanú ľudovú hru Driapačky v réžii Jarmily Miklósovej a získal ocenenie spoločenskej poroty. S podobnými zámermi sa prezentovala aj Spevácka skupina ľudových tradícií z Čečejoviec, ktorá pod vedením Márie Snyírovej oživila tradíciu šliapania kapusty. V týchto prípadoch skutočne treba chváliť snahu o zachovanie ľudových zvyklostí a tradícií, ale v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o divadelných produkciách.

V kategórii estrádnych programov sa predstavili divadelníci z obce Milhostov (Život je kabaret v réžii Jánosa Szitása). Divadelná skupina Görbetükör (Krivé zrkadlo) z Vozokán, ktorá predviedla autorskú estrádu Tibora Kariku a Arpáda Iványiho, a práve ich autorský počin ocenila spoločenská porota. Zvláštnu cenu odbornej poroty za najlepšiu hudobno-tanečnú zložku získal divadelný súbor Mákvirágok (Makovice) z Veľkých Úľan, v réžii Lajosa Hanzela a Erzsébet Szárazovej.

Okrem nevyváženosti jednotlivých atribútov estrády či kabaretu (hovorené slovo, tanec, spev, hudba) predstaveniam chýbali svojská výpoveď, ba aj neodmysliteľné rozprávačstvo, resp. postava konferenciera, a zostali tak na úrovni preberania humoru (s výnimkou súboru z Vozokán) a miestami až lacnej teatrálnosti či gýčovitosti. Paradoxom je, že v súboroch účinkovali veľmi talentovaní a všestranní herci, tanečníci a speváci, ktorým zjavne chýbala skúsená režisérska ruka, o dramaturgovi nehovoriac.

Diváci i divadelníci si napokon prišli na svoje. Divadelný súbor Csillagvirág (Hviezdica) z Hrhova je pravidelným účastníkom festivalu. Režisér István Lengyel obnovil svoj súbor a nacvičil komédiu Jenőa Rejtőa Násilný Faragó. Videli sme typické „dedinské“ divadlo s obvyklými nedostatkami, ktoré nemalo ambíciu konkurovať a zvíťaziť, ale zúčastniť sa.

Komedianti z Kráľovej nad Váhom sa môžu chváliť bohatou ochotníckou tradíciou. V 70.rokoch  v obci pracoval legendárny divadelný súbor pod režijným vedením Gábora Vinczeho a na Jókaiho dňoch získaval jedno ocenenie za druhým. Súčasní mladí komedianti prichádzajú do Moldavy nad Bodvou pravidelne a dobre pripravení. Videli sme divadelnú frašku Smeťák Guru v réžii Attilu Forróa. Komunikatívne a dynamické predstavenie si získalo obecenstvo vďaka sympatickým hereckým prejavom, o čom svedčí aj Cena za najlepší ženský herecký výkon, ktorú získala Angelika Kissová.

Ochotnícke divadelné združenie z Jelky si vybralo hudobnú veselohru v troch dejstvách I.Zágona – M.Eismanna Lokaj Hypolit v réžii Beáty Mészárosovej a Anny Farkasovej. Je to divácky vďačný titul aj na repertoári profesionálnych divadiel. Ochotníkom z Jelky sa podarilo vymaniť z dedinského kabaretného kolobehu a obstojne naštudovať náročné divadelné predstavenie s dobrými hereckými výkonmi. Výrazne však absentovala dôsledná dramaturgická práca. Predstavenie bolo zbytočne dlhé, miestami chýbali tempo a iskra. Cenu za najlepší herecký výkon získal hlavný predstavetieľ hry Imre Farkas a odborná porota ocenila aj scénografické riešenie inscenácie.

Úspešný a viackrát ocenený Divadelný súbor z Nány je jedným z najvýraznejších a najsľubnejších mladých ochotníckych súborov s kolektívnym duchom. Zdá sa však, že neustále prechádza cestou hľadania svojho profilu. Invenčná režisérka Mária Juhászová si tentoraz so svojím ansámblom vyskúšala klasické divadelné postupy v hre G.B.Shawa Pygmalion. Bola to dobrá, zodpovedná a precízna práca, ale výsledný efekt bol sťaby rozpačitý. Ako najsľubnejší herecký talent bola odbornou porotou ocenená „kvetinárka“ Alica Danisová a súbor získal Cenu Niveau (franc. úroveň, pozn. autorky).

Kontroverzia účinkovania divadla Zsákszínház z Fiľakova na tomto festivale je diskutabilná. Divadlo má dlhodobú ambíciu pôsobiť na domácej divadelnej scéne ako profesionálne divadlo a využíva všetky možnosti, hmotné i nehmotné divadelné prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa. To, či môžu súperiť na festivale amatérskych súborov telesá tohto typu alebo účinkovať „iba“ ako hosť, je otázkou etiky, ktorá by mala byť zreteľne definovaná v propozíciách festivalu. Faktom je, že divadlo Zsákszínház má vo svojej vitríne všetky možné ocenenia, aké amatérske divadlo môže dosiahnuť. A faktom je tiež, že je to skvelé divadlo so skvelými hercami a dobrým zázemím, s dlhoročnou tradíciou. A do tretice, faktom je, že v réžii Istvána Mázika sme videli dobré divadlo, drámu Júliusa Barč-Ivana Matka. Za stvárnenie jednej z hlavných postáv (Jano) spoločenská porota ocenila profesionálneho herca Andrása Nagya. Cenu odbornej poroty za najlepší ženský vedľajší herecký výkon (Matka) dostala Andrea Bódiová a súbor získal Cenu Niveau.

Jedno desaťročie systematickej divadelnej činnosti má za sebou Divadelné združenie košických gymnazistov KGSzT. Začiatok bol smelý: muzikál. Nasledoval rad náročných divadiel poézie, drámy, rozprávky. Divadlo pôsobí pri Gymnáziu a Základnej škole Sándora Máraiho v Košiciach, z čoho vyplýva, že zo súboru neustále odchádzajú „starí“ a prichádzajú „noví“ aktéri. Režisérka Andrea Bodonová sa stále učí, pracuje na sebe, aby svoje nesporné nadanie dokázala zúročiť: začínať vždy od nuly, ale na vyššej kvalitatívnej úrovni. Výsledok sa dostavil aj teraz. Rozprávka Tibora Zalána Pozor, po streche chodia anjeli očarila diváka svojou atmosférou, „divadelčinou“. Predstaveniu, ani pri najhoršej zlomyselnosti, nie je možné nič podstatné vyčítať. Všetko bolo na svojom mieste: každý detail premyslený, všetky atribúty vyvážené, vynikajúce a vyrovnané herecké výkony. Od spoločenskej poroty získali cenu za najkreatívnejšie predstavenie, od odbornej poroty cenu za kostýmové riešenie. Za najlepší vedľajší mužský herecký výkon bol ocenený Károly Tóth. Cenu za réžiu dostala Andrea Bodonová a súbor získal Hlavnú cenu.

Tvorcom programu trojdňového divadelného maratónu sa podarilo zakomponovať do ponuky aj sprievodné podujatia, ako tradičné kladenie vencov k soche Béniho Egressyho, výstavu okrasných tekvíc, výstavu fotografií Attilu Gecseho z histórie festivalu, vystúpenie hudobnej skupiny Mareka a Zuzany Hornyákovcov so zhudobnenými básňami jubilejúceho Sándora Gála, odovzdanie Ceny Károlya Micsa za celoživotné dielo, ktorú dostala Gabriella Jarábiková, režisérka divadla Fókusz z Dunajskej Stredy a samozrejme aj odborné hodnotenie jednotlivých produkcií. Nechýbali ani hostia zo zahraničia. Z Maďarska prišli Divadlo Wataridori a Javisko Akkord, z Poľska Kolo Teatralne a príkladnou tradíciou zostáva hosťovanie slovenských divadelníkov, menovite vynikajúceho Divadelného súboru Hviezdoslav, s hrou Jána Milčáka Klietka, zo Spišskej Novej Vsi.

...a to je koniec rozprávania o IX. Celoslovenskom divadelnom festivale Béniho Egressyho v Moldave nad Bodvou a Buzici, ktorého hlavným organizátorom bol Oblastný výbor Csemadoku Košice-okolie, s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR a s pomocou mnohých inštitúcií a zanietených „ochotníkov“, bez ktorých by to nešlo.

Eva Kamenárová

Javisko, 2008/1